9. Adoptovaní za synov

a) Kľúčové verše z Pisma

R 8,15-18

Ga 4,5-7
R 8,23-25
Ef 1,4-5

b) Úvod

Podstatou učenictva je myšlienka odovzdat sa, patriť niekomu a rozhodnutie byt učeníkom,je to rozhodnutím na celý život. Život učeníka je potom bezprostredne ovplyvňovaný tým,koho nasleduje. Táto voľba je obojstranná. Majster si vyberá svojich učeníkov (J 15,16) a oni sa musia rozhodnúť, či ho budú nasledovať', alebo nie. Ježiš si nás vyvolil a jeho voľba nás vyzýva k odpovedi. Ponuku môžeme prijat a nasledovať ho, alebo odmietnut, a tým odmietnuť aj jeho. Keď prijmeme Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa, narodíme sa znovu
(J 3,5-6) Obraz znovuzrodenia je mocnou analógiou, pretože v duchovnom vyjadrení presne znázorňuje, čo sa stane, ked prichádzame vo viere ku Kristovi. Je to nový začiatok. Všetky staré, negatívne faktory, ktoré nás zväzovali, sú prostredníctvom moci Ducha Svätého prekonané. Naše hriechy sú odpustené a my sme prenesení do nového vzájomného vzťahu s Bohom (2K 5,17).

c) Ospravedinenie

"A tak ospravedlneni z viery žijeme v pokoji S Bohom skrze nášho Pảna Ježiša Krista (R 5,1)

OspravedInenie je základný princíp spasenia. Z právneho hľadiska sme postavení pred Boha ako sudcu, a dokonca aj uznaní ako vinníci. Prostredníctvom viery v Ježiša Krista sme však pre-hlásení za nevinných. Ospravedlenie znamená ,byť spravodlivý, ako keby si nikdy nezhrešil,"pretože trest, ktorý ti patrí, bol odňatý Ježišom Kristom

(R 8,1-2).

d) Čo je to adopcia?

Adopcia je obraz láskavej rodinnej atmosféry, v ktorej je Boh našim Otcom. Hriech nás odde-lil od násho pravého Otca v nebesiach, ktorý nás vo svojej milosti a milosrdenstve privital do svojej rodiny, na miesto, ktoré sme si nezaslúžili a ktoré nám ani podľ'a našej ľudskej priro-dzenosti nepatrí (1J 3,1). Neurobil to pod nejakým nátlakom, ale z veľkej lásky k nám. To, že patríme do Božej rodiny je úžasné privilégium. Vyplýva to z násšho zjednotenia sa s Ježišom Kristom a je veľkou motivačnou silou nášho posvätenia. To, čo nás tiahne k Ježišovi nie je zákon, ale láska. V kresťanskej skúsenosti stále zostáva zákon, nie je však literou, ktorá zabija,ale je oživený Duchom, ktorý prináša život a moc.

e) Plán adopcie

Myšlienka adopcie nám ukazuje na srdce nášho nebeského Otca. Už veľmi dávno plánoval adopciu v Kristovi (Ef 1,4-5). Nikto z nás, sa do Božej rodiny, nenarodil náhodou. Boh to mal vo svojom srdci ešte predtým, než vznikol svet (Ž 139,13-16; Ef2,10). Keby sme to dokázali plne pochopit, boli by sme vyslobodení z množstva poviazaní, v ktorých sa nachádzame, a stáli by sme v slobode, ktorá patrí tým, čo poznajú moc svojho rodného práva. Náš pôvod nie je založený na ľudskom rode. Bol Božím cieľom v Ježišovi Kristovi ešte predtým, než vznikol svet! Sme v ňom vyvolení, a to je ten zdroj, z ktorého čerpáme všetku silu.

f) Moc našej adopcie

Adoptované dieťa prijíma nové meno. Dostáva meno svojich nových rodičov, ako aj všetky pri-vilégiá a potenciál novej rodiny. Tak je to aj v našom prípade v Kristovi (1 Pt 2,10). V úvodnej kapitole Jánovho evanjelia je zdôraznený fakt, že ako ľudia sme nemali žiadne právo a moc stať' sa deť'mi Božej rodiny. Náš prirodzený zrod bol mimo Božej rodiny a života. ,.Ale tým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať' sa Božím deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha" (J 1,12-13).

Slovo prekladané ako ,právo"je v gréčtine ,exausia" a znamená ,autorita" alebo ,,moc". Je to slovo zákonom ustanovenej autority. Toto právo bolo pre nás vydobyté smrtou Pána Ježiša a je dostupné každému prostredníctvom viery. Takto sme získali dedičstvo a všetky práva, ktoré vyplývyjú z nášho členstva v Božej rodine (Ga 4,6).Duch Svätý je opisovaný aj ako Duch synovstva. Jeho úlohou je vniest do našich srdc uistenie a skutočnosť, že patríme Bohu. Toto uistenie pôsobí ako pevný základ nášho každodenného kresťanského života. Naša sila a moc pochádza z toho, že vieme, kto sme a kam patríme.

g) Cieľ našej adopcie

Otec nás adoptoval za svojich synov s tým cieľom, aby sme boli pred ním svätí a bezvadní (Ef 1,4). Prostredníctvom adopcie sa začleňujeme nielen do rodiny, ale tiež aj do jeho charakteru. Skutočným cieľom a výzvou učeníctva je, aby sme sa podobali Otcovi v skutkoch i postojoch, že sme Jeho deť'mi. V Ježišovi Boh zjavil plán pre každého syna, ktory ho bude vo viere nasledovať'. Cieľom je, aby sme po celý život žili podriadenosti Otcovi a stali sa podob-ní Ježišovi (R 8,29). Peter nám pripomína, že Božie povolanie sa nevzťahuje iba na nás osobný život, Boh si nás vyvolil preto, aby sme sa stali telom pozostávajúcim z ľudí, ktorí budú spoločne svojimi životmi odrážať jeho prirodzenosť (1 Pt 2,9).

h) Zasľúbenie našej adopcie

Ako kráľovské deti sme zdedili úžasné zasľűbenie. Naša spása (R 8,17) a naše synovstvo je večné. Motiváciou našej služby je, že sa ako Pavol tešíme na korunu spravodlivosti, ktorá je pre nás pripravená na konci nášho behu. Toto je motiváciou pre naše posvätenie (1J 3,2-3).V Novej zmluve sa nikde nespomínajú Božie dcéry, všetci sme Boží synovia, čiže Boži dediči. V Kristovi nemáme iba nový život, ale aj novú nádej ,právo stať sa Božími deťmi, ale ako Boží synovia máme tiež právo prijať dedičstvo.

i) Princip našej adopcie

Podstatou našich životov ako učeníkov je povolanie žiť každý deň v dôvere a otvorenosti,ktorá existuje medzi Otcom a jeho synom. Tajomstvom moci, ktorú mal Ježiš, spočívalov jeho vzťahu s Otcom. V kázaní na hore Ježiš predstavuje svojim nasledovníkom niekoľko tajomstiev Božieho kráľovstva. Učí ich spoliehať sa na svojho Otca a žiť život, ktorý je k Božej sláve a cti.

Oslavuj Otca (Mt 5,16)
Napodobňuj Otca (Mt 5,44.45.48)
Hovor s Otcom (Mt 6,7-9)
Dôveruj Otcovi (Mt 6,25-26)
Snaž sa páčit Otcovi (Mt 6,17-18)

j) Uplatňovanie našej adopcie

Boh chce, aby sme plne užívali výhody, ktoré plynú z našej adopcie. Poznanie pravdy bez aplikácie v živote nie je skutočným poznaním pravdy.

Boh svojou mocou pôsobí, aby sa táto pravda prejavovala v našom každodennom živote (2Pt 1,3).
Dôsledkom našej adopcie je, že Boh s nami zaobchádza ako so svojimi synmi, nie ako s ne-jakým vzdialeným príbuzenstvom. To znamená, že z času na čas budeme poznávať Otcovskú vyučujúcu ruku, že nás bude naprávať a pripomínať nám synovskú zodpovednosť (Žd 12,7-11).

k) Na záver

Teraz sme vierou členmi Božej rodiny, máme účasť na živote Krista a na dedičstve svätých. Bola nám daná hlboká motivácia pre svätý život a môžeme prežívať premieňajúcu moc Ducha Svätého. Pretože vieme, komu patríme, môžeme pochopiť aj Otcovo napomínanie,ale predovšetkým prežívame vo svojom srdci hlbokú a vrelú skúsenost Otcovej lásky (Ef 1,3).

I) Otázky a námety k diskusii

1. Prečo si nás Boh Otec vyvolil? Diskusia

2. Aká by mala byt naša reakcia na to, že si nás Boh vyvolil za synov?
3. Ak naša adopcia nie je vecou náhody, prečo ťa Boh umiestnil práve tam, kde si, a čo by si tam pre neho mohol urobit?
4. Diskutujte o podobnostiach a rozdieloch medzi prirodzenou adopciou do rodiny a duchovnou adopciou do Božej rodiny.
5. Vie Boh o všetkom, čím prechádzame naším životom, kam smerujeme a aký je náš ciel v Kristovi? Aká by mala byť naša odozva? Môžeme vo všetkom dôverovať Bohu?
6. Ako si môžeme byť isti, že sme Boží synovia, a teda, že patrime do Božej rodiny?
7. Čo by malo byť hlavným cieľom nášho učeníctva, keďže sme Božíi synovia?
8. Čo máme robiť, aby pravda o našej adopcii bola zjavná v našom každodennom živote?

m) Zhrnutie a aplikácia

1. Adopcia nám poskytuje synovské práva, dokonca aj vtedy, ked' do rodiny prirodzene nepat-ríme.

2. Potrebujeme sa sami rozhodnúť, či budeme užívať výsady Božieho synovstva. Potrebujeme nasledovať Ježiša, jednorodeného Božieho Syna, a konať tak, ako konal on. Pán Ježiš je ako starší brat, ktorý nám bol daný ako dokonalý príklad, aký by mal byť adoptovaný Boží syn.
3. Je pre nás výsadou, že nás Boh tak veľ'mi miluje a že si nás vybral za svojich synov naveky.Toto by nás malo motivovať, aby sme nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista milovali a radostne mu slúžili.
4. Boh nás poznal už pred stvorením sveta. Vyvolil si nás a určil nám cieľ.
5. Boh nás nenecháva v živote odkázaných samých na seba. Prichádza prostredníctvom Ducha Svätého a pomáha nám žiť z dedičstva, ktoré môžeme používať ako Boží synovia.

10. Božie otcovstvo