4. Pokánie
ako sa vysporiadat s hriechom
a) Kľúčové verše z Pisma:
b) úvod
Prvým nevyhnutným krokom k tomu, aby sa niekto stal kresťanom čiže Božím dieťaťom, je urobiť pokánie. Pohľad do pôvodných jazykov - hebrejčiny a gréčtiny nám ukáže, čo toto slovo znamená. Grécke slovo metanoia, a prekladáme ako ,pokánie * a znamená zmenit zmýšľanie alebo zmeniť smer po hlbšom vnútornom pohľade (Mt 4,17; Mk 1,15). Jedno z hebrejských slov prekladané ako .pokánie je shub", čo znamená obrátit sa späť urobiť obrat vo svojom konaní (1Kr 8,47; Ez 14,6). Dnes slovo , pokánie chápeme v zmysle cítiť ľútosť nad tým, čo sme urobili, alebo oľutovat' niečo. Z biblických termínov však vidíme, že toto slovo má oveľa hlbší význam. Pokánie je vlastne prvým krokom učeníctva.
c) Čo je to pravé pokánie
Je to úplný obrat v myslení a konaní
1. Menime svoje myslenie. Začíname si uvedomovať hrôzu hriechu a jeho dôsledky. Spoznávame, že to, čo sme sami v sebe, sa Bohu hlboko protiví.
2. Meníme svoje konanie. Od svojej neposlušnosti, sebeckosti a vzbury sa obraciame k Bohu.
a) Odvraciame sa od hriechu,
b) Podriaďujeme svoje životy Bohu
c) Prijímame Ježiša ako svojho Pána
Zodpovednosť robiť pokánie spočíva na nás. Všetci sme zhrešili, a preto potrebujeme urobiť pokánie zo svojich hriechov a prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, pretože on zaplatil na ķríži cenu za naše hriechy a viedol nás späť do vzájomného vzťahu s Bohom. Boh urobil potrebné z jeho strany a zvyšok zzáleží a nás.
d) Tri dôležité prvky pokánia
1. Pokánie je záležitosťou poznania
Znamená to, že niečo musíme pochopiť. Uvedomiť si náš hriech a jeho špinu v očiach svätého Boha. Boh chce, aby sme svoje hriechy porovnali Jeho svätosťou. Chce, aby sme si uvedomili svoj stav, zverili svoje životy do jeho rúk a umožnili Duchu Svätému, predovšetkým ked čítame Božie slovo, aby nám ukazoval dalšie veci v našom živote.
2. Pokánie je záležitostou citu
Ak si dôsledne uvedomíme svoj stav pred Bohom, vyvolá to v nás mocnú citovú reakciu. (Iz 6,5), ktorá zahŕňa hlboký pocit previnenia a ľútosti (Ž 51,9). Budeme citit tiaž všetkého, čo je zlé v našich životoch. Tieto pocity budú odstránené až vtedy, ked' prijmeme Božie odpustenie (2K 7,9-10). Zármutok podľa Boha je pôsobenie Ducha Svätého, ktorý nás vedie k tomu, aby sme Božie slovo prijali pre svoj život.
3. Pokánie je záležitosť vôle
Pokánie zahŕňa aj vôľu. Je zmena mysle, srdca, úmyslu, vlastne celého smeru nášho života. Je obratom a začiatkom úplne nového života pod Božou mocou. Iniciátorom pokánia je Boh. Ukazuje nám našu potrebu a náš stav pred ním. Reagovať' na toto zjavenie musíme my. (R 2,4). Voľba je naša!
e) Moc odpustenia
Pokánie nestojí osamelé. Jeho duchovným dvojčaťom je odpustenie. Po tom, čo sme v prítomnosti Božej svätosti zažili úbohosť svojho stavu potrebujeme prežiť aj veľkosť Božej lásky a milosti veľkosť odpustenia. Aby to bolo možné, Boh nám daroval svojho jednorodeného Syna. Bola to veľká obeť, ale práve toto je dôkaz jeho lásky (1J 1,7-9). Jediný spôsob, ako sa zbaviť hriechov je vyznať ich svojimi ústami. Ak to urobíme a prijmeme Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, Boh nám odpúšťa a zabúda na všetky hriechy a viac na ne nepamätá. Už sa nemusíme cítiť vinní alebo odsúdení. Boh nás prijal.
",A Či pohřdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a znášanlivosti, a nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť ku pokániu? " (R 2,4)
f) Otázky a námety k diskusii
1. Môžeme urobiť pravé pokánie bez toho, žeby sme vedeli, ako nás vidí Boh?
2. Prečo nestačí iba oľutovať svoje hriechy?
3. Bude život nudný a fádny, keď urobíme pokánie a budeme sa musieť vzdať mnohých vecí ?
4. Čo spôsobí pravé pokánie v našom každodennom živote?
5. Čo bude panovať v našich srdciach, keď pôjdeme Božou cestou, a nie svojou vlastnou?
g) Zhrnutie a aplikácia
1. Čomu sa venujeme a čím krmime svoju myseľ, to sa nám stane nakoniec najdôležitejším.
2. Potrebujeme urobiť pokánie, odvrátiť sa od svojich hriešnych sebeckých ciest, obrátiť sa k Bohu a ísť jeho cestou. On nás miluje, pozná nás a chce pre nás iba to najlepšie.
3. Potrebujeme vo svojich životoch zosadiť z trónu vlastné ja a vydať' sa Bohu do jeho vlastníctva. Dovoliť Ježišovi, aby bol naším Pánom.